História v Európe
Za kolísku ekologického poľnohospodárstva sa považuje Rakúsko, kde bol v roku 1924 vytvorený rakúskym polyhistorom, zakladateľom Antropozofickej spoločnosti, Rudolfom Steinerom, spirituálno - filozofický systém hospodárenia, v neskoršom období nazvaný biologicko-dynamický, či biodynamický. V základnom diele Poľnohospodársky kurz, pozostávajúcom z prednášok, Steiner definoval základné princípy organického hospodárenia a duchovného prístupu k prírode. Boli tým vytvorené predpoklady pre rozvoj ekologického hnutia na území Rakúska a Nemecka.
V tridsiatych rokoch sa vo Švajčiarsku vytvorilo organicko - biologické hnutie na základe prác Dr. Rusha. V tomto období dozrievali myšlienky nových koncepcií v Anglicku, ktoré vytvorili základ pre nový systém hospodárenie na farmách. Nositeľmi metód boli Albert Howard a Eva Balfour. Prvotným záujmom hospodárenia bola zdravá pôda, rastliny a zvieratá, vzťahy medzi mini a následne aj zdravím človeka.
V štyridsiatych rokoch sa hnutie šírilo vo Francúzsku, Holandsku a USA. Z dnešného pohľadu sa vyznačovalo v tom čase malým, takmer zanedbateľným rozšírením organických systémov, nárast sa objavuje až s uvedomovaním si ekologickej ochrany životného prostredia v období 70 - 80tych rokov.
Sedemdesiate roky boli poznačené dynamickou tvorbou smerníc pre EP, kontrolou ich dodržiavania, zjednocovaním hnutí a organizácií pracujúcich v oblasti. Vznikli mnohé národné zväzy ekologických poľnohospodárov a v roku 1972 bola založená Medzinárodná organizácia hnutí ekologického poľnohospodárstva, IFOAM, ktorá v súcasnosti združuje viac ako 700 organizácií z celého sveta.
V osemdesiatych rokoch sa hnutie rozširuje po celom svete, vo viacerých krajinách boli prijaté zákony o ekologickom poľnohospodárstve. Nezadržateľný rozvoj sa prejavuje v devätdesiatych rokoch aj v krajinách strednej a východnej Európy. Mohutný dynamický rast medzinárodného obchodu s ekologickou produkciou dostáva nové dimenzie a do oblasti predaja vstupujú na scénu supermarkety a velké distribučné siete.
V súčasnosti sa v EÚ odhaduje stav plôch v systéme EP asi na 1 - 2 % celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy, nárast je predpokladaný do 10, maximálne 20 %, obchod sa odhaduje asi na 5 % z celkového objemu potravín. Vývoj naznačuje, že percento sa bude celosvetovo velmi rýchlo zvyšovať v prospech bioprodukcie.
Medzi štáty s najrozvinutejšou produkciou a obchodom patria Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Francúzsko, Kanada, USA. Z kandidátskych krajín je najúspešnejšia Česká republika na domácom a Madarsko na zahraničnom trhu.