Správa
Sólo pre bipotraviny nezaznie
Sólo pre bipotraviny nezaznie
(13.03.2009; Roľnícke noviny; č. 11, s. 14; Dúbravská Marína)
Kvalitné boopotraviny si nesporne získavajú čím ďalej tým viac fanúšikov, a obchody s nimi rastú ako huby po daždi.
BRNO. Napriek tomu sa však drvivá časť predaných potravín vyrába konvenčným spôsobom. Tento stav, samozrejme, nie je po chuti rôznym biospolkom, ktoré by boli najradšej, aby sa na našich stoloch objavovali výlučne produkty ekologického poľnohospodárstva. Môžeme si to však naozaj dovoliť?
Hovorí sa, že najväčší problém biopotravín sa skrýva v ich cene. "Bio" je totiž drahšie. V našich končinách sa k tomu pridáva i fakt, že nie celý sortiment potravín dostať kúpiť i v biokvalite.
Oveľa lepšie je na tom nemecký spotrebiteľ. Reportéri Bavorského rozhlasu sa rozhodli otestovať, o koľko drahšie by ich vyšlo, keby svoj pravidelný nákup urobili v obchode s biopotravinami, a či je brzdou prechodu na bioprodukty naozaj práve cena.
Do košíka vložili papriku, šalát, paradajky a uhorku, ako aj zemiaky, ananás, mango, zmrzlinu, rezance, mlieko a rezne. Celý nákup ich vyšiel na 53 eur. Ak kúpili rovnaké množstvo vyššie uvedených potravín v supermarkete, pričom siahli vždy po najlacnejšej možnosti, pri pokladni museli z peňaženiek vytiahnuť len 26 eur.
Väčšina ľudí si biopotraviny nemôže dovoliť práve z tohto dôvodu, a preto je ich predaj na takej úrovni, na akej je. Biopotraviny teda v konečnom dôsledku vyšli z testu až o sto percent drahšie než ich konvenčná konkurencia.
"Hranica leží podľa môjho názoru niekde medzi dvadsiatimi a tridsiatimi percentami. Ak idú biovýrobky s cenou nad túto hranicu, zákazník siahne po normálnych potravinách," povedal pre Bavorský rozhlas Peter Koch, regionálny manažér nemeckej spoločnosti obchodujúcej s biopotravinami.
Záleží však aj na tom, čo v bioobchode kupujeme. Napríklad kilogram biopapriky bol o euro lacnejší než konvenčná paprika, a vo všeobecnosti platilo, že domáce produkty boli lacnejšie než tovar z dovozu.
Ak teda do košíka namiesto manga vložíme jablká, a namiesto uhorky a paradajok radšej kapustu a mrkvu, rozdiel nebude až taký veľký. Výrazný cenový rozdiel nastal len v prípade biomlieka a biomäsa, keďže náklady na biochov sú podstatne vyššie. Okrem toho v prípade živočíšnych produktov nastáva aj iný problém: dnešnú úroveň dopytu jednoducho nie je možné pokryť bioprodukciou, ale len konvenčnou výrobou.
Podľa záverov, ktoré odzneli v Bavorskom rozhlase, je teda stav, kedy by zákazníci kupovali výhradne biovýrobky, teoreticky možný, ale museli by podstatne zredukovať spotrebu mäsa a mliečnych výrobkov. Jediným riešením by bolo konzumovať menej mäsa ‑ odmenou by bola jeho vyššia kvalita. Je ale otázne, či sú spotrebitelia ochotní takto sa uskromniť.